40/2008Značkový niekoľkotisícový kabát na zimu vás tu vyjde na dve-tri stovky. Oblečenie pre deti pár korún. Košeľa pre manžela je za stovku. Nakupovanie v secondhandoch je pre niekoho vášeň, pre iného životná filozofia, pre mnohých aj nevyhnutnosť. Za nákupy z druhej ruky sa vôbec netreba hanbiť.
Secondhandy, alebo po našom "sekáče", sú stále najviac obľúbené obchody mamičiek na materskej, nie príliš majetných ľudí, ale naopak aj tých, ktorí finančnou núdzou v žiadnom prípade netrpia. Nakupovanie v nich je pre veľkú časť žien skôr zábava ako finančná nevyhnutnosť. Často sem chodia mladí kreatívni ľudia, ktorí hľadajú niečo originálne. Nákup z druhej ruky si dnes už bežne doslova užívajú "obyčajní smrteľníci" aj celebrity, ktoré bez problémov skombinujú tielko za pár korún so značkovými džínsami za desaťtisíce. Pravdepodobnosť, že si tu kúpite oblečenie alebo módny doplnok, v ktorom potom uvidíte svoju kolegyňu, je takmer nulová.
vypraté, a teda pravdepodobnosť úniku farieb je minimálna," hovorí psychologička a ekologička, ktorá vedie poradňu v Živici, Zuzana Labašová.



ŠETRIA PRÍRODU AJ ĽUDÍ
"Z hľadiska ekológie sú secondhandy veľmi dobrý výber, ľudia si kúpia prebytky alebo veci, ktorých sa už niekto zbavil, teda svojím nákupom nepodporujú výrobu nového šatstva, ktorého je na Západe aj tak prebytok. Nielenže to je cenovo výhodnejšie, ale vlastne recyklujeme to, čo by niekto iný možno už hodil do koša, keby nebola možnosť výkupu starého šatstva. Niekde som dokonca čítala, že nové oblečenie je často škodlivejšie, lebo farby, ktorými je napustené, ešte reagujú a uvoľňujú sa z materiálov, zatiaľ čo secondhandové oblečenie je už niekoľko ráz
klikni na celý článok pre pokračovanie!
vypraté, a teda pravdepodobnosť úniku farieb je minimálna," hovorí psychologička a ekologička, ktorá vedie poradňu v Živici, Zuzana Labašová.

Zuzana (28), psychologička: Nehanbím sa
Zuzana je psychologička, ekologička, mamička 4-ročnej dcérky a žena, ktorá sa chce páčiť. Otvorene priznáva, že nakupuje aj v obchodoch s obnoseným šatstvom. "Nakupujem v ,sekáčoch' oblečenie pre seba aj dcérku a nehanbím sa za to, mne na značkách nezáleží. Ide mi najmä o to, aby sa to zhodovalo s mojím štýlom. Dnes secondhandy ponúkajú taký úžasný výber, aj pre deti, že je hriech nakupovať nové veci, z ktorých aj tak vyrastú. V San Franciscu, kam z času na čas zablúdim, majú niekoľko reťazcov tzv. Thrift stores, čo sú obchody s použitými vecami, ktoré tam ľudia donesú za odpis z daní. Je tam oblečenie, hračky, elektronika, nábytok, domáce potreby, látky. Nakupovať tam chodia všetci, všetok zárobok týchto obchodov ide na charitu. Každý reťazec sa zameriava na inú oblasť, či už na boj proti aidsu, na deti, bezdomovcov či nezamestnaných. Takže keď tam nakupujeme, jednak recyklujeme, jednak prispievame na charitu a ešte aj dostaneme lacné pekné veci. Je dobré si uvedomiť, že za každým novým produktom, ktorý je vyrobený v Indii, Afrike či inej chudobnej krajine, je nejaký človek, ktorý ho vyrobil za pár halierov v mizerných podmienkach, aby uživil svoju rodinu."
Júlia (27), zdravotná sestra: Chodím sem relaxovať
Keď má zlý deň, urobí si túru po "sekáčoch". Zdravotná sestra Júlia z petržalskej nemocnice po šestnásťhodinovej šichte alebo po nočnej nechodí rovno domov. Z autobusu vystúpi o zastávku skôr, a kým ide pešo domov, zájde do svojho obľúbeného seconhandu. "Je to môj relax. Len tak prísť a prehrabovať sa. Príjemne sa pritom odreagujem. Vypnem a zabúdam na robotu. Sú dni, keď nakúpim plné igelitky, inokedy sa len pozerám a rozmýšľam, čo by sa k čomu hodilo. Občas kupujem oblečenie len kvôli kvalitnej látke s originálnym vzorom a potom si z nich ušijem niečo celkom iné. V práci som v rovnošate, nuž šaty si veľmi neužijem. Pravdu povediac, ani nie som ochotná za ne dávať kopu peňazí. Manželovi tu kupujem pravidelne biele košele do obleku, zatiaľ neprišiel na to, že sú z druhej ruky.
Erika (47), učiteľka: Som závislá od sekáčov
Erika je schopná podrobne opísať každý zo svojich desiatich zimných kabátov aj to, kde a za koľko ho kúpila. Vždy to bolo výhodné a super! Po kúpe ďalšieho nového kúska pociťuje mierne výčitky svedomia. Napriek tomu v nakupovaní pokračuje. "Nech robím, čo robím, mám po trase do práce aspoň štyri obchody s obnoseným šatstvom. Keď vystupujem z električky, jeden z nich je priamo predo mnou, keď potom prestúpim na trolejbus, tam sú hneď dva. Sú na každom kroku, čo mám robiť? No neskočím sa pozrieť, čo doviezli?" ospravedlňuje sa Erika, učiteľka na obchodnej akadémii. "Sekáčovú úchylku" už má asi dva roky. "Začalo sa to tým, že som sa hanbila pred študentkami za svoje oblečenie, na značkové však nemám dosť peňazí, tak som začala s priateľkou obchádzať secondhandy. Dnes mám viac ako polovicu oblečenia z nich. Keď idem okolo, nikdy neodolám. Je to taký zvláštny nepokoj, len čo sa k sekáču čo len priblížim," priznáva sa. Na otvorenie školského roka si obliekla šaty za 240 korún. V bodkovaných čierno-bielych hodvábnych šatách v štýle Pretty Woman vyzerala ako z titulky Vogue.

Thank you for your visit